Utečenecká kríza stále neutícha a v dohľadnej dobe ani neutíchne. Po odrezaní niektorých migračných tepien, sa vytvárajú nové. Najväčší nápor migrantov momentálne eviduje Slovinsko, ktoré je nevyhnutne odkázané na pomoc zo strany EÚ.
Tisícky imigrantov sa snažia dostať do zasľúbených krajín skôr, než udrie prvý mráz. Preto volia nové trasy, čím ďalej viac nerešpektujú pravidlá suverénnych štátov a zbesnene postupujú vpred, mnohokrát zneužívajúc deti ako priepustku(hádzanie cez plot, podsúvanie do kritických línií atď.). Vznikajú početné potýčky, vzbury, no najväčším problémom je nekontrolovateľný prienik tisícok neregistrovaných osôb do Schengenského priestoru.
To, že sa celá utečenecká kríza vymyká spod kontroly každému štátu, ktorý postihne(počnúc balkánskymi krajinami, končiac severskými) nie je žiadne tajomstvo. Napriek odporu rôznych ľudskoprávnych organizácií a aktivistov zaujali ako prví racionálny postoj Maďari, tým, že vybudovali na hranici so Srbskom ostnatý plot. Po nich rozmýšľajú o blokáde hranice už aj Slovinci, Rakúšania a najnovšie Slováci.
Róbert Fico to popisuje nasledovnými slovami: „Ak zlyhajú iné spôsoby ochrany slovenskej hranice, tak môže dôjsť aj na fyzické zábrany.“ Podľa ministerstva vnútra zas pôjde o akési „lieviky“. „Mali by utečencov priviesť na miesta, kde sa o nich budeme môcť postarať,“ tvrdí pre HN šéf rezortu Róbert Kaliňák.
S výstavbou 3 m vysokého múru, či elektrického oplotenia ako požadujú niektorí ľudia, by sa určite začať nemalo. Z jedného jediného dôvodu, nebolo by to voči členským štátom ako je Maďarsko a Rakúsko lojálne. No napriek tomu, by sme mali predpokladať najhorší možný scenár.
Na miestach, kde môžeme predpokladať vznik migračnej trasy, by Slovensko malo strategicky začať s prípravou, či výstavbou provizórnej zábrany skôr, než bude neskoro. Síce nie sme tranzitnou krajinou, no to sa môže rýchlo zmeniť(ak sa zablokujú súčasné migračné trasy). A práve to pôsobí znepokojujúco.
Podľa môjho názoru by malo Slovensko urobiť legitímne opatrenia a vyslať jasný signál, že tadiaľto žiadna cesta nepovedie(tým však nespochybňujem nevyhnutnú pomoc utečencom, no inou formou). Lebo neskoro bude plakať nad rozliatym mliekom. Preto výstavbu povodňových zábran, ktoré majú mať za úlohu regulovať pohyb imigrantov, považujem za slabý odvar na problém, s ktorým bojujú terajšie tranzitné krajiny. Zjednodušene, byť vždy pripravení a konať o krok vpred, nie je na škodu. A učiť sa na chybách iných, je nanajvýš prijateľné.