moja láska moja milá
čo každý večer ma prikryla zohriatou perinou
teraz na plnej čiare zlyhala
s jej vrelou dlaňou ma po tvári nepohladí
pohľad na ňu počas valentínskej exhumácie
ma už odradil

teraz hladím do stoky
v nej sa ligotá mesačný odraz
kráter na duši je podobný
no páter ale to je váš meteorit
chcem prerušiť tento zväzok a zmluvu s mŕtvymi

moja nevesta milá ma už neľúbi
je hnilá
cudzoloží s mŕtvymi
prepáčte ja nie som Baudelaire
nehľadám krásu v mrcinách
a to
čo sa hovorí o posmrtných orgiách
prenechajme už nadčasovým entitám

ako epitaf
nad prázdnym hrobom večne živého básnika
sa týčia slová – smrť tá požiera znova a znova
aj tie najodvážnejšie a najkrajšie slová

mlčanie sa tak stáva zúfalým aktom – záhrobným milovaním