Keď som sa v piatok v noci dopočul o útokoch v Paríži, znelo to ako začiatok vojny. Dokonca som si ani neuvedomil, že je symbolický piatok trinásteho, ktorý po tejto udalosti určite posilní vieru v jeho magickú silu nešťastia.
Nevedeli sme čo sa deje, koľko je obetí a čítali sme len chaotické výpovede účastníkov. Bol to šok, šok rovnaký, ako pri iných tragédiách, ktoré sú následkom aj chybnej zahranično-mocenskej politiky za posledné obdobie. Pár si ich pripomeňme, ako napr. pád ruského airbusu(224 obetí), pád malajzijského lietadla(298 ľudí), masakru v Nigérií(podľa niektorých zdrojov až 2-tisíc ľudí), masakru študentov v Keni(143 obetí), či obetiach izraelsko-palestínskeho konfliktu, bombardovania v Líbyi, či utopených obetí ako súčasť imigrantskej invázie.
No vrátim sa k piatkovému masakru. Po rýchlom odplavení emócií sa dostavila racionálna prognostika. Čo bude teraz? Čo bude nasledovať? Kto je za tým zlom?
Aj z toho mála fragmentov, s ktorými som v noci disponoval, som sa snažil postihnúť možný vývoj. Aspoň pre pokoj vlastnej mysle. Po prehodnotení situácie a prichádzajúcej únave som zhodnotil „ráno múdrejšie večera“, uvidíme aké informácie prinesú média. Ešte chvíľu pred spaním vo mne skrsla myšlienka, „To bude zase epopeja na sociálnej sieti.“
Ako inak, bola to pravda. S príchodom ranných lúčov, prišla aj lavína prejavov sústrasti(často pokryteckých na vymasírovanie vlastného ega, nahranie politického kapitálu, či z pozície morálnych trendy makerov a naháňačov odpustkov kupujúcich si miesto v nebi). Píšem to preto, lebo to, čo sa spustilo vo svete internetu je síce pekné, no úmernosť nekorešponduje s vyššie spomenutými tragédiami.
Môžeme viesť polemiku, že útok na Paríž je zo sociálno-kultúrneho hľadiska Európana rozdiel, ako útok Boko Haram v Nigérií, či pád ruského airbusu, no principiálne nie. Zahynuli nevinné obete a svet pokrytcov si opäť vyberá svoju daň. Daň z pridanej hlúposti. Lebo práve tí, ktorí sa najviac oháňajú liberalizmom, čím sa pasujú do role nadradených farizejov, sa často krát chovajú v otázke smrti kategoricky.
Po nich prichádzajú na rad ďalší pokrytci z opačného tábora, ktorí štekajú a nasádzajú sa do pozície populárnej alternatívy s frázami typu „kde ste boli s vašou trikolórou, keď sa stali iné tragédie?“. Síce facebook vtedy nevytvoril aplikácie(čím sa jednoznačne kategoricky zaradil), no každý moralizátor so základnou zručnosťou vo photoshope, si na svoju profilovú fotku mohol vytvoriť trikolóru. Preto sa musím opytať početných samozvaných bojovníkov proti majoritnému prúdu. Prečo ste tak neučinili Vy pseudomoralizátori? Prečo som nevidel sociálnu sieť preplnenú trikolórami Ruska, Keni a Nigérie, keď boli tragédie aktuálne?
Vo svete je veľa tragédií a jednotlivec nemôže postihnúť všetky. Bohužiaľ, alebo aj vďaka pánu Bohu. Lebo orientovať sa na každú tragédiu a tomu podriadenú sústrasť, by bolo nanajvýš morbídne. Tým chcem pripomenúť, že nezabúdajme na živých a budúcnosť! Preto si ja na svoju profilovú fotografiu odmietam dať akúkoľvek trikolóru, vysvietiť si izbu a vyjadriť tak „sústrastné gesto, bijúc každému do očí, ako akt nemorálnej diferenciácie“. Prejavom akejkoľvek sústrasti je minúta ticha, iba pred mojim vlastným svedomím a náplň ideí za stabilnú, silnú, kultúrnu a bezpečnú Európu, vychádzajúc z odkazu F. Nietzscheho, „že žijeme vo svete, kde je nutné prehodnotiť všetky súčasné hodnoty“.
Mám tým namysli hodnoty, ktoré ohrozujú bezpečnosť Európanov. Presadzovanie kozmpolitnej totality a otvorenej multikultúrnej utópie, je závažnou otázkou, ktorú musia politické elity, NGOisti, sociálny inžinieri, ako aj bežní ľudia prehodnotiť(tým nemyslím etnické pogromy, len konzervatívnejšiu a racionálnejšiu politiku vo vnútri EÚ). Bohužiaľ, uskutočnenie tohto sna je v nedohľadne. Jednoducho by planétou musela najskôr preletieť celosvetová duchovná revolúcia, potom by bolo možné uskutočnenie niektorých ideí, ale to už zachádzam do inej sféry. Sféry „Nekonečného príbehu“ bez lietajúceho psa Falca, preto sa vráťme do reality, aj keď nie vždy, je podľa našich predstáv a hodnôt, ktoré sme si ustanovili.
(Ospravedlňujem sa, že som načal témy, ktoré sa nedajú postihnúť v jednom článku)
P.Májovský
zdroje, externé odkazy: masaker v Keni, masaker v Nigérií, bombardovanie v Líbyi,