Odmietnutie povinných kvót už prináša svoje trpké ovocie

20. novembra 2015, Májovský, Nezaradené

Po parížskych útokoch sa Európou šíria rôzne nápady, ktoré majú zefektívniť boj proti terorizmu. Jedným z možných riešení by podľa holandského ministra zahraničných vecí Berta Koendersa mal byť tzv. minischengenský priestor zahŕňajúci štáty Beneluxu, Nemecko a Rakúsko.

Na okraji by sa ocitli krajiny ako Španielsko, Taliansko a nakoniec krajiny V4(Slovensko, Česko, Maďarko, Poľsko). Nie je to konečná verzia a návrh môže prejsť zmenami, alebo nemusí prejsť vôbec, keďže postoj EK, ako aj nem. ministra T. de Maiziéra je výrazne skeptický.

Aký vplyv by to malo pre slovenskú ekonomiku, či hospodárstvo sa ani nemusíme baviť, zabité hodiny počas pásovej kontroly by boli len slabým odvarom. Preto sa slovenská vláda ako uviedol minister zahraničia M. Lajčák, bude snažiť zamedziť prípadnému zrealizovaniu tohto projektu.

Paradoxom však ostáva, že krajiny, ktoré by nás týmto ťahom chceli znemožniť, či dokonca potrestať za odmietnutie povinných kvót, nesú na teroristických útokoch v srdci Európy vyšší podiel ako Slovensko. Tým nechcem naznačiť len vojenské ťaženie Francúzska, otvorenú azylovú politiku Nemecka, ale najmä fakt, že Slovenská republika nenesie zodpovednosť za prílev teroristických štruktúr do Európy a svoje hranice, ako aj vlastnú azylovú politiku si stráži o hodne lepšie ako Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Holandsko, či Belgicko, kde dokonca viedli, alebo vedú stopy atentátnikov z minulotýždňového útoku v Paríži, ktorý môže byť katalyzátorom okliešťujúcich opatrení v rámci EÚ.

Preto ostáva otázne, či sa tento nezmyslený ťah bude niesť len v rovine hašterivých dišputátov, alebo sa stane realitou, ktorá nám môže výrazne uškodiť. Na unáhlene závery je ešte priskoro, no ak by sme sa mali ocitnúť na okraji Schengenského priestoru je namieste otázka, či posilnenie V4 a odklon od polonefungujúcich štruktúr EÚ nebude prijateľným strategickým ťahom.

Nerád by som však bol, aby sa Európa trieštila a najmä v týchto neľahkých časoch, či vtedy, keď SR má v druhom polroku 2016 zaujať predsedníctvo v Rade EÚ a prispieť tak k lepšiemu fungovaniu legislatívy, vzájomnému kompromisu a realizácii spoločného sna o zjednotenej a bezpečnej Európe.

 

P.Májovský

 

Zdroje: ministersvo zahr. vecíreutersaktuality.skPravda