Pokiaľ sa to všetko pokúsime odľahčiť, zjednodušiť a začneme sa na politiku pozerať skrz futbal, musíme uznať, že vládna strana má najlepšie mužstvo, ktoré počas trvania štvorročnej ligy nikto vážne neohrozí.
V preferenciách sa Smer-SD pohybuje stále nad hranicu 37%, to je vyše nadpolovičný náskok pred druhou stranou Sieť, ktorá si drží cca 12%. Ďalšie strany z pravicového spektra(pluralitná alternatíva voči vláde) ani nestoja za hlbšiu analýzu, čiže zas a zas môžeme skonštatovať, že zápas(cháp voľby 2016) budú opäť nezáživné. Prečo ma napadlo použiť práve futbal, ako metaforu na náš parlament?
Nie, nie je to kvôli tomu, že si pán premiér rád zahrá v rámci predvolebnej kampane, čo si potom odnesie jeho achillová päta. Nie, nie je to kvôli tomu, že Smer-SD uprednostňuje dotácie pre futbalové ihriská, ktoré sú v správe starostov z vlastnej strany.
Ale je to pre aktuálne vyhlásenie Róberta Fica na sneme v Nitre, kde mimochodom vyhlásil sociálny balíček(taktiku) najťažšieho kalibru: „Nikto s nami nesúťaží, nikto neponúka lepšie spravovanie štátu.“ O tom by sa samozrejme dalo vždy polemizovať, ale čo už narobíme, keď voliči svojím hlasovaním dajú iný signál?
Ďalej R.Fico zanechal pre celú pravicovú stranu tento odkaz: „Prečo ste za 25 rokov nevyhrali voľby ani raz, ale moralizujete pri tých, ktorí ich vyhrali? Urobte to, aby už nikdy nevládol zlepenec, ale stabilná koalícia,“ odporučil. A týmto výrokom zaťal do osieho hniezda, z ktorého žiadne osy nevyletia. Tým chcem naznačiť to, že protiváhu už nevytvorí žiadny strýko Fester z SDKÚ, Mr.Burns z KDH, osobitná entita(najskôr Ted Bundy, keď už je reč o tých psychopatoch) z OĽaNO, plešatý konzervatívec a liberál v jednej osobe z SaS, či uhorský miestodržiteľ Belo. A už vonkoncom nie staré a nevýrazné tváre, zakladajúce ešte nevýraznejšie strany s bizarnými názvami, opakujúcimi sa všeobecnými frázami a status quo boja proti Ficovi a spol(škoda peňazí za kampaň takých strán, menovať radšej nebudem).
Chvíľu som dúfal v charizmatického Grincha zo Siete(z hľadiska kvalitnejších kádrov), no po nejakých informáciách, ktoré vychádzajú na povrch, ostávam na vážkach. No napriek tomu nevylučujem môj príklon k mladej, no trošku nerozhodnej tvári. Tvári, ktorá môže priniesť aspoň ako takú možnosť na pluralitný a názorovo vyvážený dej, v tom našom parlamentistane(len aby po voľbách nakoniec neskočila do koalície so Smerom-SD).
Nie že by som bol pesimista, ale koniec zápasu sa blíži a snaha niektorých subjektov mi príde zbytočná, naivná a bez sebareflexie. Ak niekomu naozaj záleží na vytvorení kultivovanej alternatívy voči vládnej strane, vsadí na voľby 2020, prinajhoršom až na tie 2024(ale to tu rozpitvávať nebudem) a to hovorím ako realista, opierajúc sa o Napoleonove slová, že umenie viesť vojnu, spočíva v umení sa na ňu pripraviť(samozrejme s vylúčením veteránov, proti ktorým zneužijeme ich minulosť). Preto, aby som túto krátku esej ukončil, poviem, že Smer-SD bude aj naďalej viesť v rebríčku, keďže hrá vyššiu ligu než opozícia, či sa to niekomu páči, alebo nie. Ja s tým tiež nie som najspokojnejší, ale čo mi iné ostáva ako strpieť výhru kvalitnejšieho mužstva na politickom poli?
Ešte na okraj niečo načrtnem, aby som sa nemotal len v oblasti „štandardných“ strán, ako pomenúva pán premiér strany, ktoré považuje za kompetentné do parlamentu. Cítil som(ako mladý študent so strachom o svoju budúcnosť) bezvýchodiskovú situáciu, veď máme tu aj tú neslávne známu a toľkokrát očierňovanú stranu ĽS NS hrajúcu na vlasteneckú strunu(ktorá v staršom prieskume dosiahla percentá, ktoré by ju dostali do parlamentu, no pár mesiacov na to, jej nádeje ukradla štandardná strana SNS) a za ktorú by som dal ruku do ohňa, že si nepodáva s kde kým ruky po kuloároch(aj keď to nie vždy musí byť na škodu). Dokonca zároveň funguje v mojej socio-politickej teórii o štáte(spoločnosti) ako imunitný systém, kde biele krvinky narastajú, pokiaľ niečo nefunguje ako má, a svojou činnosťou nútia organizmus konať, ale o tom až nabudúce.
len tak pre zábavu, postaršie video:
-Májovský-
kontakt: p.majovsky@centrum.sk