neošturizmus

Walt Whitman(1819-1892) je americký básnik, ktorého po smrti niektorí kritici vyhlasili za „najväčšieho amerického básnika“. Ďalej pôsobil ako esejista, novinár a humanista. Jeho diela boli označené prídomkami ako „drzý šok“ či “ najodvážnejší a najdiskutovanejší príspevok, ktorým kto kedy prispel do americkej literatúry“.

Z toho môžme usúdiť, že aj v dnešných dňoch naňho nedopustia univerzitní profesori v USA, a právoplatne zaujal miesto v pomerne krátkych amerických dejinách.

Walt Whitman

Celý svoj život spojil s mestom New York. Pôsobil naňho entuziazmus tohto mesta, kde ľudstvo zabúdalo na dedičný hriech a čerpalo zadosťučinenie z budovania raja na zemi podľa vlastnej miery. Jeho básne boli plamenným manifestom človeka „dobyvateľa“ a chválou urbanisticko-priemyslovej civilizácie. Amerika v týchto veršoch zaujala osobitné miesto. Whitman jej v poetickom opojení pripisoval rolu globálneho vodcu v šírení ideí demokracie, pokroku a slobody. Teoretici chápu jeho postoj tak, že Spojené štáty stavia do pozície veľkého učiteľa iných národov, ktorý ukazuje cestu k spoločenskej budúcnosti.

Všetky tieto idey nájsť v jeho hovorovom až voľnom verši, ktorý tak s obľubou používal. Vďaka nemu americká poézia nadobudla nový dych v jeho časoch, aj oveľa neskôr. Z jeho tvorby vychádzali napr. Allen Ginsberg alebo Jack Kerouac.

Walt Whitman svoj životný postoj však náhle zmenil, keď redigoval akési noviny v New Orleanse. Po prechádzke, kde videl trh s otrokmi, ktorých sem dovážali z Afriky, si uvedomil, že pomerný blahobyt miliónov bielych Američanov spočíva na ich utrpení. Preto prehodnocuje svoje postoje.

Keď v roku 1861 vypukla na americkom kontinente občianska vojna, neváhal a pridal sa na stranu severu, aby hájil idey, ktoré sám zastával v básňach a veril v to, že Spojené štáty sa raz stanú krajinou mieru, stability a prosperity. Po víťazstve armády zo severnej časti, ktorú viedol Abraham Lincoln, sa opäť dostáva do svojho predchádzajúceho presvedčenia. Či by tomu tak bolo aj dnes, je zaujímavá otázka hodná polemiky, na ktorú si človek s rozhľadom odpovie aj sám.

Faktom však ostáva to, ako som sa raz dočítal, že keď Walt Whitman umieral, bol rovnako populárnym symbolom Ameriky ako štátna zástava s hviezdičkami, aj keď podľa mňa trpel „syndrómom vejúcej trstiny“.

O tom čo je Syndróm vejúcej trstiny píšem tu: Syndróm vejúcej trstiny

Zdroj:Wikipédia