neošturizmus

V dnešných dňoch sa opäť vzmáha popularita nemeckej kancelárky A.Merkelovej, pritom jej mnohí analytici predpovedali pád. Dôvodom je zvrat v jej rétorike ohľadom utečeneckej krízy, všeobecne povedané, že začne presadzovať prísnejšiu azylovú politiku. Všetko by to bolo v poriadku, ochrana vlastných občanov má dominovať v rebríčku hodnôt každého politika. No jedna vec je v princípe zlá. A to, že stačí aby politik začal dezavovať, čo znamená zrieknutie sa pôvodného stanoviska z dôvodu straty dôveryhodnosti a voliči mu skočia naspäť do košiara ako ovečky. A to je chyba! No nie politikova, keďže robí len to, čo najlepšie vie.

Týka sa to aj domácej politiky. Každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o politiku a má pamäť, si môže overiť(ak nie, spoločnosť má disponovať politológmi, ktorí na to musia dennodenne poukazovať) ako niektoré politické subjekty skáču z jedného protipólu k druhému. U nás je majster protirečenia a pragmatických výrokov R.Fico(ale vonkoncom každý líder nejakej štandardnej strany). Dobre si pamätáme na nedávne časy zarytej antificovskej rétoriky z opozičného tábora KDH, Most-Híd, či v začiatkoch strany Sieť. A dnes? Dnes už zmiernili svoje slová, a v politických komentároch to vyzerá tak, že nám s pravdepodobnosťou vznikne nejaká koalícia so Smerom-SD. V podstate nevidím na spolupráci nič zlé, no skákať tak výrazne a v tak krátkom časovom úseku od jedného stanoviska k druhému bez možnosti ohrozenia postavenia, už áno.

Taktiež meniť svoj dres častejšie než nejaká futbalová hviezdička mi príde nanajvýš úbohé, že pán Lipšic? Ale čo už narobíme s politikmi, ktorí okrem politiky(aj keď o tom v mnohých ohľadoch pochybujem) nič iné nevedia? Preto sa snažia zubami nechtami udržať v parlamentnom kabinete, aj napriek akémukoľvek zmyslu pre zásady. Preto jediným liekom ako odnaučiť politikov hrať neustále na oportunistické noty, je ich proste vymeniť ako špinavé a zapáchajúce ponožky. Zahrali ste zle? Dovidenia. Áno priznávam, že mýliť sa je ľudské, ale aj klamať a manipulovať. No pokiaľ volič resp. občan vloží svoju opätovnú dôveru do tých istých klzkých rúk, ktoré niekoľkokrát pochybili, tak to, čo na politike najviac nenávidíme, bude trvať naveky vekov a nikam sa nepohneme a môžme zas masovo frflať pred televízorom.