Richard Sulík má u mňa jedno veľké plus

5. novembra 2015 23:09, Prečítané 6 000x, Májovský, Nezaradené, poézia

Richard Sulík sa 3.11.2015 zúčastnil na politickej diskusii v relácii televízie ARD s názvom Menschen bei Maischberger (Ľudia u Maischbergerovej), predmetom diskusie bola utečenecká kríza, v ktorej slovenský europoslanec zastával pozíciu oponentúri voči otvorenému prístupu nemeckých politikov k prisťahovalcom a zároveň reprezentoval odmietavý postoj SR voči povinným kvótam.

Richard Sulík tak zviedol argumentačný boj s protichodnými názormi Norberta Blüma – strana CDU, ktorý vehementne obhajuje Merkelovej politiku, či Bettini Gaus – novinárka obhajujúca utečeneckú politiku Angely Merkelovej. Diskusie sa zúčastnili aj Ralf Stegner – spolkový podpredseda za SPD a Stephan Mayer – poslanec nemeckého Bundestagu a predseda CSU frakcie v parlamente.

Z diskusie si Richard Sulík môže na konto pripísať hneď niekoľko tromfov. Medzi ne patrí schopnosť vecnej a racionálnej argumentácie, či dobre a súhrnne naformulované reakcie, ktoré boli v rozpore s postojom nemeckých politikov. Na mnohé tak nevedeli taktne odpovedať. Prejavilo sa to napríklad používaním už známych stereotypných fráz o „humánnom postoji“, „ľudskosti“, či povinnosti zachovať všeobecnú otvorenosť Európy, tzv. status quo, ktorý neprináša žiadne reálne riešenia. Slovenský poslanec tak pružne kontroval a zároveň sa môže popýšiť svojou cudzojazyčnou schopnosťou.

Síce argument o populizme z úst Richarda Sulíka vyznieva nanajvýš vtipne, no v jednej veci ma u mňa plus. V talkshow dal najavo to, že dokáže v cudzom jazyku plnohodnotne reprezentovať záujmy Slovenska. Tým chcem poukázať na to, že Slovensko by malo po tejto línií disponovať viacerými politikmi. Politikmi, ktorí sú schopní viesť kultúrny dialóg s politickými predstaviteľmi iných štátov EÚ, samozrejme bez použitia tlmočníka, keďže dialóg tak získava na efektivite.

No aby sme neboli na mäkko z Riška Sulíka a jeho nového protiutečeneckého kultu, napíšem, že príležitostnými postojmi, ktorými sa raz za čas popýši, nie sú dôvodom na to, aby sme zatvárali oči pred inými politickými, názorovými, či ideologickými lapsusmi. To vonkoncom platí pre každého politika, ale ťažko to vysvetliť cieľovej skupine ľudí, ktorej meradlom kvalít ústavného činiteľa je schopnosť vyliať si na hlavu vodu, či robiť zo seba žartujúceho šaška kdekoľvek prídem. Tí, pre ktorých to neplatí, vedia o kom je reč.